Záznam do denníka II.

Intergalakticky dennik kapitana hviezdneho korábu Silmania:
cca. 18:00
22.11. roku pána 2008

Tuctový deň v práci, ľudí nikde, tak si len tak sedím a hledím si svího, keď tu zrazu počujem: "vonku sneží".

Zdvihol som hlavu zo stola v intermezze a bežal som sa pozrieť na prvý sobranecký sniežik, ako kedysi dávno keď som čakal kedy konečne začnú poletovať prvé vločky.
Vyšiel som von a zadíval som sa do svetla lampy, ktorá osvetľovala každú k nej zablúdenú vločku. Bol to neskutočný pohľad, stál som na schodoch bez pohybu, mrzol som a sledoval som podajúci sneh. A ako som tam tak stál začal som o tej chvíli rozmýšľať a bilancovať či ten život vôbec stojí za to.
Prišiel som na to, že sa ľudia príliš pozastavujú nad nepríjemnými vecmi a okamihmi, kdež to tie pekné nechávajú okolo seba prejsť bez povšimnutia, presne tak som to robil ja, a tak sa vám po čase začne zdať, že sa vám dejú iba zlé veci a že máte neskutočnú smolu. Ale stým je koniec, musíme byť vďačný za každý okamih nášho života, lebo život sa skladá z okamihov- z chvíľ na ktoré sa tešime, ktoré očakávame a z chvíľ na ktoré s radosťou spomíname, a keď budeme spomínať na tie menej pekné chvíle, tak ani tie na ktoré čakáme si nebudeme schopný vychutnať.
A tak som si tú chvíľu vychutnával, tiež som rozmýšľal nad tým, že by bolo pekné taketo chvíle prežívať s niekým...
Sniežik stále padal, všade bolo tichučko len z diaľky sa ozývalo...
"Noro, kurva zavri tote dzvere bo na mne cahá"