Samuraji

Dnes sa pokúsim zodpovedať otázku "Kto su vlastne týto legendami opradeny bojovníci?, kde sa končí pravda a začína fikcia o ich schopnostiach"

Kasta samurajov nabrala na dôležitosti začiatkom minulého tisícročia, keď sa rod Minamoto dostal v Japonsku k moci. Samuraj, čo v preklade znamená "ten ktorý slúži" bol základom moci a existencie jednotlivých samurajských rodov.

Vojenská kasta samurajov sa ešte delila na štyri skupiny - Hatamoto (lenníci), Gokenin (tkz. prostredný), Rónin (samuraji bez pána) a neskôr i Ašigaru (obyčajní vojaci).
Výcvik samurajov začínal od ich raného detstva, keď sa učili bojovať s dreveným mečom (bookken), jazdiť na koni a strieľať s luku. Ako desaťročný boli vysielaný na nebezpečné miesta aby sa naučili potlačiť strach. Neskôr sa pridružila duchovná výchova(mravná výuka, ale i dejepis, krasopis a literatúra). Neskôr sa z tejto výuky vytvoril mravný kódex samuraja, ktorý bol až oveľa neskôr nazvaný bušidó (v preklade Cesta samuraja alebo Cesta meča). Pomenovanie bolo vytvorené zo spojenia slov BU (vojenstvo), ŠI (osoba vojenského stavu) a DÓ značí cestu.

Tento kodex si ctili nadovšetko a už malé porušenie mohlo končiť ritualnou samovraždou.

Malý kódex BUSHIDO pre samurajov
1. Neprotiv sa tradičným mravom
2. Nevyhľadávaj pre seba rozkoše
3. Zostávaj nestranný uprostred mnohorakostí javov
4. Ber seba s humorom a druhých vážne
5. V živote po ničom netúž
6. Neľutuj toho čo si urobil
7. Nezáviď druhým v dobrom ani v zlom
8. Akákoľvek je tvoja cesta nesťažuj sa aj keď si ju opustil
9. Neohováraj ani nekritizuj seba ani druhých
10. Nemaj v srdci pripútanosť ani lásku
11. Netúž a nedychti po veciach
12. Netúž po peknom príbytku pre seba
13. Netúž po dobrom jedle
14. Nelipni na starožitnostiach ktoré v budúcnosti budú mať veľkú cenu
15. Nevešti si pre seba
16. Okrem zbraní nevyhľadávaj na tomto svete žiadne nástroje
17. Pokiaľ praktikuješ BUSHIDO neboj sa smrti
18. Netúž po bohatstve na staré kolená
19. Cti bohov a Budhov ale nebuď na nich závislý
20. I keď odvrhneš svoje telo nezabudni na svoju česť
21. Nikdy neopúšťaj cestu bojovníka

Boj:
Úkon vytasenia meča sa nazýval nukicuke. Po zasiahnutí protivníka nechal samuraj v zvislej polohe odkvapkať krv z čepele. Toto sa nazýva chiburi. Potom meč utrie a skryje do pošvy (saya). Tento úkon sa nazýva noto. Pri boji s katanou, boli stanovené veľmi prísne predpisy. Týmto mečom bolo možné útočiť iba na hlavu protivníka, na jeho boky zápästia a nohy pod kolenom. Zásah na inom mieste protivníkovho tela bol nečestný. Čo sa týka techník šermu samurajov s japonským mečom, tak mali rovnako hlboký duševný i mystický základ. Samuraji sa doslova snažili prekonať nedokonalosť ľudských zmyslov. Pri boji prekračovali hranicu života a smrti, ktoré boli v tomto momentne úplne nepodstatné. Pohyby boli vykonávané v stotinách sekundy bez zaváhania. Veľmi pekne túto filozofiu boja vysvetlil Yukimo Mashima. Podľa Mishimu musel byť dokonalý úder katanou vedený na miesto v priestore, do ktorého v tomto momente vstúpi telo protivníka. Ako sa to stane? Stane sa to len vtedy, keď sú časovanie a miesto dopadu úderu dokonale súbežné. Znamená to, že musíte mať akýsi šiesty zmysel o jeho nastávajúcom kroku stotinu sekundy skôr, než sa myšlienka zhmotní vo vašom, i jeho vedomí. Schopnosť udrieť intuitívne predtým, než vaše logické procesy odhadnú ten správny moment, vyžaduje mystické znalosti nedostupné ľavej časti mozgu, pretože v momente keď si uvedomíte, že tá správna chvíľa práve prišla, už v skutočnosti ubehla. Podstata je, že keď dovolíte, aby ste premýšľali skôr, než udriete, vaše časovanie bude vždy oneskorené. Preto jedným z hlavných nariadení bushido je „Udrieť, keď je správne udrieť. Nie predtým, nie potom, nie keď si racionálne uvedomíte, že ten moment práve prišiel. Ale keď to je správne.“ Ten moment však nie je možné predvídať logicky. Môžete ho vytušiť len intuitívne.

Práva a povinnosti:
Hlavnou výsadou samurajou bolo beztrestne trestať kohokoľvek z nižšej kasty, takže stačilo ak sa roľník neuhol z cesty po ktorej samuraj kráča a už bol o hlavu kratší.
Na druhej strane sa mi páči to ako samuraji pohrdali smrťou. Samuraj mohol spáchať rituálnu samovraždu(harakiri), keď napríklad zomrel jeho pán, bol odsúdený uradmi alebo stačilo ak si dovolil upozorniť svojho pána na omyl.
Ak už došlo k takejto udalosti prebiehalo to na úrovni to sa im musí nechať. Samuraj sa pekne vyobliekal, prišiel do miestnosti, kde boli usadený jeho priatelia a rodina, kľakol si chrbtom k nim a napil sa saké. Bez akýchkoľvek emócii nahlas vyslovil, z akého dôvodu si siaha na svoj život. Z pliec spustil svoj odev (väčšinou kimono) a rukávy umiestnil pod kolená, aby tak zabránil prevráteniu tela dozadu - takáto smrť sa považovala za nečestnú. Niekedy samuraj zložil krátku báseň, ktorú predniesol pred divákmi. Potom mu na podnose priniesli krátky meč wakizashi. Pokojne, dokonca pohŕdavo ho vzal do rúk a bez zaváhania si ho vrazil hlboko pod pás do ľavej časti tela. Pomaly s ním ťahal k pravej strane, kde meč otočil v rane a urobil prudký sek nahor. Počas tohoto hrozného aktu nesmel dať najavo žiadnu známku bolesti! Potom sa pomaly predklonil dopredu a jeho asistent, ktorý sedel po celú dobu vedľa neho (väčšinou to bol rodinný príbuzný), mu jediným švihom uťal hlavu...