Erwin Johannes Eugen Rommel

Po prečítaní množstva článkov na internete som dal do hromady uceleny text o Rommelovi, v ktorom sú tie podstatné veci o ktorých ste možno nemali ani šajnu...

Narodil sa 15.11. 1891 (skorpion) v učiteľskej rodine. V detsve mal sen, že z neho bude letecký inžinier (človek mieni, otec mení), no jeho otec rozhodol že z neho bude dôstojník. Delostrelci ani ženisti oňho nemali záujem, a tak sa stal v roku 1910
zástavníkom pešieho pluku a v roku 1911 bol už menovaný za dôstojníka na akadémií v Gdansku. V roku 1914 bol pridelený k 49. poľnému delostreleckému pluku, no po vypuknutí vojny sa vrátil k pechote.

24.9.1914-zaútočil na troch žabožrútov(cháp francúzou) aj keď nemal náboje. Bol zraneny do stehna, obdržal Železný kríž druhej triedy.
V 1915 získal Železný kríž prvej triedy, ako prvý z jeho divízie za dobytie štyroch bunkrov, odrazenie protiútoku a stiahnutie sa s minimálnymi stratami.
V taliansku s dvomi rotami zajal 150 dôstojníkov, 9000vojakov a 81 diel. Za tento famozny výkon bol povýšený na kapitána a vyznamenaný rádom "Pour le merite", čo bolo až do konca prvej svetovej vojny najvyššie pruské a nemecké vyznamenanie.

Preskočím jeho pôsobenie v medzivojnovom období a dostávam sa k druhej svetovej vojne.

Vo februári 1940 sa vo veku 48 rokov stal veliteľom 7. tankovej divízie. Po čase bola táto divízia známa ako divízia duchov, pre jej neuveriteľnú flexibilnosť. Rommel nesedel na veliteľstve a nevydával omeškané rozkazy, bol na čele svojej divízie a pri prechode cez rieku Másu sám pomáhal budovať most pod paľbou stíhačiek.
Počas útoku na západ, jeho divízia zajala 97000 vojakov pričom stratil iba 42 tankov.

V roku 1941 bol menovaný veliteľom Deutsches Afrikakorps(DAK).
Počas svojho pôsobenia v afrike vytvoril mýtus o svojej neporaziteľnosti, a vyslúžil si prezývku púštna líška, Churchill ho nazval "veľkým generálom" a svoj charakter preukázal aj spálením Hitlerovho rozkazu o zabíjaní zajatcov, preto sa vojna v Afrike nazýva aj "vojna gentlemanov".
21. júna 1942 dobil pevnosť Tobruk a bol za to menovaný poľným maršalom.
Jeho ďalším cieľom bol EL-Alamein, ktorý však nikdy nedobil, nakoľko po rozlúštení enigmi jeho útoky strácali moment prekvapenia a zásobovanie jeho ormády bolo taktiež na slabej úrovni, nakoľko nemci už nevládli stredozemnému moru.
23.10.1942 kým bol Rommel na liečení v nemecku, spojenci začali útok pri El-Alemeine.
Rommel sa urýchlene vrátil a vybičoval svojich vojakov k nadľudským výkonom, no situáciu už zvrátiť nemohol, nakoľko boli spojenci v presile tankov 6:1.

Rommel bol z Afriky odvolaný 9.3.1943

15.7.1944 sa stal veliteľom skupiny armád B v taliansku (330 000 mužov), k boju sa tu nedostal, riešil tu nevychovanosť jednotiek SS...

5.11.1943 dostal za úlohu preveriť atlantický val, obranna línia, ktorá mala odolať útoku spojencov. Zistil, že val je poľutovania hodnom stave a dal sa do práce, vymyslel originálne nástrahy a vyslúžil si prezývku od svojich vojakov "najlepší ženista" (alebo tak nejak).
4.júna meteorologovia hlásili počasie nepriaznivé pre vylodenie, tak sa Rommel vydal na narodeniny svojej ženy. Čo čert nechcel spojenci sa vylodili, Rommel sa nestihol včas vrátiť, na veliteľstve vypukla panika a Hitler odmietol poskytnúť zálohy, lebo očakával hlavný útok inde.

17. júla bolo Rommelove auto zasiahnuté spojeneckým lietadlom. Kým Rommel ležal v nemocnici vyvrcholi protihitlerovsky puč, keď bola do Vlčieho brloha prepašovaná bomba, ktorá zabila síce troch ľudí, no Hitlerovi neublížila.

Rommel o zrade vedel, no odmietol sa jej zúčastniť.
14.10. navštívili jeho dom generáli Gurgdorf a Maisel a ponúkli ho jedom. Rommel si sadol na zadné sedadlo auta a po piatich minútach dusenia a smrteľných krčov skonal.

Rommelova osobnosť si určite zaslúži veľký obdiv, bol loajálny k Hitlerovi no nebol nakazený nacizmom, ľudsky zaobchádzal so zajatcami a vyslúžil si povesť gentlemana.
Skvele dokázal využiť situáciu vo svoj prospech a kráčal vždy za výťazstvom.